Prvá pomoc

Tak ako takmer pri akejkoľvek činnosti, aj pri športovaní môže nastať situácia, v ktorej bude treba poskytnúť prvú pomoc zranenej osobe. Práve tá často zachraňuje ľudský život, kým nedorazí odborná lekárska pomoc. Cyklistika nie je výnimkou – aj tu hrozí nebezpečenstvo.

Čo to ale vlastne prvá pomoc je? Je to súbor opatrení a postupov, ktoré majú udržať postihnutého pri živote do príchodu záchrannej zdravotnej služby. To znamená, že ich cieľom je zachovať základné životné funkcie človeka: dýchanie a srdcovú činnosť. Prvá pomoc nenahrádza odbornú lekársku starostlivosť, ktorá je nevyhnutná; má len zabezpečiť prežitie pacienta do príchodu lekárov.

Základ prvej pomoci

Všeobecné úkony, ktoré musí človek poskytujúci prvú pomoc vykonať, sú:

• zhodnotiť celú situáciu (aby nedošlo k ohrozeniu vlastného života alebo zdravia)

• zistiť príznaky ochorenia alebo úrazu,

• poskytnúť prvú pomoc

• neodkladne privolať odbornú lekársku pomoc (záchranku)

Najčastejšia príčina vyžadujúca poskytnutie prvej pomoci je pri zlyhaní srdcovej činnosti (srdcová zástava). Kardio-pulmonálna resuscitácia predstavuje súbor krokov, ktoré majú zabezpečiť priechodnosť dýchacích ciest, ďalej zahŕňa umelú pľúcnu ventiláciu (t.j. „dýchanie z úst do úst“) a podporu krvného obehu nepriamou masážou srdca.

Zhrnieme si v niekoľkých bodoch základnú schému postupu v prípade, keď je treba zhodnotiť závažnosť situácie:

1. overíme, či je dotyčný pri vedomí (prehovoríme naň, zatrasieme ním, uštipneme ho)

2. privoláme najbližšiu pomoc (okoloidúcich ľudí)

3. zaistíme priechodnosť dýchacích ciest

4. pokiaľ postihnutý nedýcha normálne, voláme na tiesňovú linku záchrany (112, 155)

5. začneme sami vlastnoručne poskytovať resuscitáciu

V prípade, že normálne dýchanie je zachované, uložíme postihnutého do tzv. stabilizovanej polohya po privolaní pomoci pravidelne kontrolujeme dýchanie.

Postup v prípade, že bolo zistené abnormálne dýchanie, resp. postihnutý nedýcha vôbec:

1. hlavu postihnutého opatrne zakloníme dozadu a skontrolujeme, či nemá jazyk zapadnutý v hrdle (ak áno, treba mu ho vybrať!)

2. kľakneme si nad postihnutého (ktorý leží na chrbte) a jednu ruku si položíme do stredu hrudnej kosti; druhú ruku položíme na prvú a zopneme prsty oboch rúk

3. s vystretými pažami stlačíme hrudnú kosť do hĺbky 4 – 5 cm (dávame pri tom pozor, aby sa nám paže neohli v lakťovom kĺbe, pretože by sa tým minimalizoval účinok tlaku na hrudnú kosť)

4. po každej kompresii uvoľníme tlak na hrudník, avšak nedávame ruky preč z hrudnej kosti

5. stláčanie hrudníka vykonávame s frekvenciou 100 stlačení za minútu (necelé dve kompresie za sekundu)

6. správny pomer počtu kompresií hrudníka a počtu umelých vdychov je 30:2 (u detí 15:2)

7. umelé vdychy vykonávame tak, že zakloníme hlavu postihnutého dozadu, palcom a ukazovákom jednej ruky stlačíme nos a druhou rukou podopierame bradu, pričom sa normálne nadýchneme a svoje ústa čo najtesnejšie priložíme k ústam postihnutého (aby nedošlo k stratám vzduchu); sledujeme, či sa hrudník postihnutého zdvíha ako sa jeho pľúca plnia vzduchom

8. po ukončení vdychu odtiahneme ústa od úst postihnutého, jeho hlavu stále držíme v záklone a sledujeme, či sa hrudník výdychom vracia späť do pôvodnej polohy

UPOZORNENIE: Pri umelom vdychu môže dôjsť k rozpätiu žalúdka, čo má za následok vniknutie jeho obsahu dodýchacích ciest.

Dôvody na ukončenie resuscitácie:

• príde kvalifikovaná lekárska pomoc a prevezme postihnutého do svojej starostlivosti

• postihnutý nezačne sám normálne dýchať

• záchranca je úplne vyčerpaný

Pri resuscitácii detí sa postupuje s rovnakým princípom, ale sú tu isté odlišnosti: ak dieťa nedýcha normálne, vykonáme 5 umelých vdychov a ak aj naďalej nereaguje, striedame kompresiu hrudníka s umelými vdychmi v pomere 15:2.

pomocné zdroje: Másár, O. a kol.: Základy poskytovania prvej pomoci.