Večer a spanie na potulkách

Večer a spanie na cyklopotulkách.

Akonáhle padne tma, už to väčšinou nemá veľmi cenu, takže sa hľadá spanie. Nieje to nič pre zelenáčov, žiadné ľúbezné lúky v lesoch s potôčikom a veľkým mesiacom nad hlavou. Večer zvyknem končiť niekde pri ceste a poväčšine v civilizácii. Najčastejšie zaliezam: Do autobusových zastávok, kde ma skoro ráno pohŕdavo očumujú ľudia idúci do prace. Do parkov. Do lesíkov. Existujú len dva reálne nebezpečenstvá, ktoré hrozia spiacemu cyklistovi na Slovensku -- Dážď a ľudia. Dážď je jasný, bez strechy to potom nejde. Ľudia sú podstatne horší, jednak kradnú (vo väčších mestách), štia (v parkoch) obťažujú (opilci na zastávkach) nadávajú a vyhadzujú (lesníci a majitelia objektov) Pred spaním v meste si všetky veci dávam do batoha a ten si dávam k sebe dovnútra do spacáku, alebo pod hlavu. Pred opilcami, aj keď sa vám ich podarí ukecať je lepšie zbaliť a ísť niekam inam. Dobrý tip mi poradila Katka, pokiaľ neprší dá sa v meste prespať na strechách. Ideálne sú garáže, nikto tam nepozerá a nikto tam nechodí. Môj tip: Skúste nájsť nemocnicu a nemocničný park, väčšina nemocníc v mestách má väčší, alebo menší park. Je to skoro ideálne miesto k prenocovaniu.