Kategórie bicyklov

Cyklistika sa delí na niekoľko skupín. Okrem základného rozdelenia na rekreačnú a športovú je najdôležitejším delením podľa druhu cyklistiky.

Vývoj

Zo začiatku sa bicykel využíval ako dopravný prostriedok. Bol určený len na cestu a z toho dôvodu názov cestný bicykel. Neskôr vznikli bicykle do terénu (článok: vznik MTB), ktoré sa nazývali horské bicykle a znich sa postupne odvíjali ďalšie kategórie. Najhlavnejšie rozdieli sú práve medzi týmito kategóriami: cestné a horské a všetky ostatné vznikli od nich.

Horské (MTB)

MTB (Mountain bike) sú bicykle určené do horských terénov, ale vlastne zvládnu všetky typy trás, hoci na cestách nie je ideálnou voľbou, kvôli väčším objemom plášťov a mohutnejšou konštrukciou. Trasy určené pre MTB prechádzajú hornatým terénom, na ktorom by sa cestný bicykel s galuskami asi rozpadol.
Trasy: Horské trasy sú podstatne náročnejšie ako cestné, keďže je tam veľa vrchov s ťažkým terénom (niekedy dobre zablateným).

Charakteristika

pevný, ťažký
pomalšie prehadzovanie
priemer kolies zvyčajne 26 palcov
pevné terénne plášte s výrazným grifom (dezénom)
ťažký rám (môže byť odpružená predná vidlica alebo celoodpružený)

Cestné (road)

Tieto bicykle sú určené na jazdenie po rovných (bez hrboľov a pod.) asfaltových, betónových al. podobných cestách. Sú presným opakom horských bicyklov. Bicykle sú rýchlejšie a prispôsobené pre rýchle jazdy, avšak konštrukcie sú ľahké a preto by sa mohol bicykel, aj pre menšom náraze zlomiť. Trasy pre cestné bicykle sú vedú po cyklistických chodníkoch alebo aj po cestách. Čo sa týka bežných ciest, treba sa vyhnúť úsekom, na ktorých sú jamy, pretože aj drobné pukliny na ceste vedia riadne skrátiť život cestným bicyklom.

Charakteristika

rýchly, ľahký
rýchle prevody
väčší priemer kolies, zvyčajne 28 palcov
úzke plášťe a ráfiky, jemný dezén, menší počet špicov

Krosové (XC - Cross Country)

Najrozšírenejšie bicykle z kategórie horských. Krosové bicykle sú určené na jazdu po prírodných trasách, lesných cestičkách aj verejných komunikáciách. Aj preto sú v súčasnosti najrozšírenejšie. Často sú označované ako "horské bicykle", čím vzniká občas chaos v pomenovaní. Je to hlavne preto, že patria do kategórie horských bicyklov a sú vlastne ich univerzálnym typom - dajú sa použiť na cestu, zvládnu aj terén, avšak nie extrémne zjazdy (downhill). To je hlavný dôvod, prečo sú v súčasnosti veľmi populárne najmä medzi začínajúcimi cyklistami. Sú charakteristické svojou výbornou ovládateľnosťou, pohodlnosťou a bezpečnosťou.

Charakteristika

optimálny pre cyklotrustiku
pohodlnejší
väčší priemer kolies, zvyčajne 27 palcov
prevody sú rýchlejšie
nie sú určené do náročneho terénu

Trekingový (trekking)

Využíva sa hlavne ako dopravný prostriedok (či už do práce alebo obchodu). Sú stavané aj na nosenie väčších nákupov a zvládnu aj terén.

Charakteristika

krosový bicykel doplneny o nosiče
vybavením zodpovedá vyhláške o cestnej komunikácie (ale to aj ostatné po úprave)
priemer okiel okolo 27-28 palcov
prevody má rýchlejšie ako horský, pomalšie ako cestné
je rýchlejší ako horský
menšia hmotnosť od horského

Downhill (DH)

Downhill (z angl. dolu kopcom). Táto definícia je absolútne presná. DH trať smeruje vždy z dákeho kopca a väčšinou ide cez les. Dĺžka trate býva cca 1,5km až 3,5km. Na trati sú rôzne prírodné alebo umelo vybudované prekážky, ktoré preveria techniku jazdca. Bežne sa stretneme s 5-10 metrovými dropmi, množstvom klopených zákrut, kameňov a koreňov trčiacich zo zeme. Preto sa zväčša využívajú celoodpružené bicykle. Neodmysliteľnou súčasťou sú chrániče pre celé telo (pozri článok: Ako sa chrániť).

Freeride (FR)

Názov freeride (v preklade voľná jazda) túto kategóriu celkom vystihuje. Ide o jazdu v extrémnom teréne (alebo na umelých tratiach). Jazdí sa buď na pevných alebo odpružených rámoch, ktoré sú často odosť ťažšie od klasických bicyklov. Pre Freeride je charakteristické mnoho technicky náročných skokov, prekážky všetkých druhov a veľké množstvo trikov. Jazdci väčšinou používajú všetky dostupné chrániče tela. Je to nebezpečný šport :).

Trial

Trial je veľmi náročný šport. Jazdci na bikoch (často bez sedla) dokážu vyskočiť na 1,5 metrovú prekážku bez rozbehu a taktiež skok z 2,5 metra bez riadneho dopadu im nerobí problém. Sú to majstri v kontrolovaní bicykla.